Kde sú hviezdy, ak nie na nebi,
kde je láska, čo život velebí.
Kde je rozum, čo šťastie zariadi,
kde je človek, čo rád ti poradí. . .
Kde je priateľ, čo nikdy nesklame,
kde je pocit, čo zas ti neklame.
Kde je život, čo ťa nenudí,
kde je viera a nádej v nás, v ľudí. . .
Kde sú tie časy, čo nás spájali,
kde sú tí ľudia, čo nám chýbali.
Kde je tá radosť a kus dôvery,
veď dnes už nik nikomu neverí . . .
Niekedy sa zdá, že je život hrou,
ľahko prepláva oblak oblohou,
sen sa ako voda v púšti rozplynie,
nový cit sa rodí, iný zahynie.
Omylmi sa často posúvame vpred,
hľadáme len cestu, ten skutočný stred,
niekoho kto dodá zmysle životu,
priateľstvo či lásku ? Možno ochotu.
Dobro čo je lepšie ako vôkol nás,
čo sa na nič nehrá a má na nás čas.
Život je však iný, my kráčame v tme,
často sa tým dobrým, najviac sklameme.
Tam kde nie je svetlo, tieň víťazí rád,
tam kde chýba dobro, chýba kamarát.
Žiaľ to je najväčšou ranou istoty,
sebectvo a pýcha, azda ja ? či ty ? …
