Básne

Klamala si od začiatku,
vtedy som mal spozornieť.
Od pondelka až do piatku.
Tak si radšej skutky trieď.

Slová, tie máš strašne krásne,
ale činy opačné.
Všetko k tebe razom hasne,
vždy bude len dočasné.

Každé jedno tvoje ÁNO,
znamenalo NIČ, či NIE.
Už sa zobuď ! Dobré ráno !
Ty si jedno sklamanie …

Ten kto klame šťastný nie je,
ani nikdy nebude.
Už dlho to všetci vieme,
to nie je o osude.

A ten si tiež sama riadiš,
ako skončíš, dopadneš,
Ľudí vôkol seba stratíš,
a raz prachom zapadneš.

Myslel som si, že k tej tvári
dobrý človek patrí.
Snáď sa nám to iba marí,
kto nám rany jatrí.

Vieš ublížiť, k slzám dohnať,
to ti život vráti.
Tak skús v sebe dobro zohnať,
rýchlo,
než nadobro sa stratí …

Rastieš ako ruža do krásy,
si nežná ako lupene.
A všetky mužské ohlasy:
búšia srdcia, tlejú plamene.

Rastieš ako ruža do krásy,
kvitneš veď už si dospelá.
Vôní a farieb plná si,
to len aby si vedela.

Rastieš ako ruža do krásy,
no aj štítom si zdobená.
Na stonke príliš krehká si,
a tŕňmi bodáš kolená.

Rastieš ako ruža do krásy,
no krása časom zanikne.
Mňa zasiahlo to aká si,
a už podlieham panike !

Šum lístia a žblnkot vody,
preto chodím do lesa.
To sú presne tie dôvody,
nikde žiadna noblesa.

Štebot vtákov, pestré zvuky,
preto tu rád trávim čas.
Toto sú tie krásne muky,
čo ma nútia sem prísť zas.

Pohľad hore, lúče slnka,
Krásny západ, východ tiež.
V tráve lúčny koník brnká,
sťahuje sa kamsi jež.

Ale áno, o tomto je,
oddych v lone prírody.
Dávno to už mám za svoje,
už nejde o náhody
 

K tebe budem navždy tebou,
nech vieš aká k ľuďom si,
nech vieš, že to vzdiali nebo,
trhať srdcia za vlasy.

K tebe budem navždy tebou,
k ostatným však človekom.
Nech Boh nemyslí si o mne,
čo si myslí o niekom.

K tebe budem navždy tebou,
možno že sa poučíš,
Že pýchou a sebeckosťou,
tých čo stretneš umučíš.

K tebe budem navždy tebou,
len nech mňa to nezmení.
Raz chcem vidieť z vnútra nebo,
nechcem zhorieť v plameni.

K tebe budem navždy tebou
skús byť ľudská k ostatným.
Kto rád ťa má, ten je nebo
a on je tým podstatným …

K tebe budem navždy tebou,
ale to sa nestane.
Ty ma poznáš, rád som sebou.
Byť zlým nemám na pláne.

Niekedy sa zdá, že je život hrou,
ľahko prepláva oblak oblohou,

sen sa ako voda v púšti rozplynie,
nový cit sa rodí, iný zahynie.

Omylmi sa často posúvame vpred,
hľadáme len cestu, ten skutočný stred,

niekoho kto dodá zmysle životu,
priateľstvo či lásku ? Možno ochotu.

Dobro čo je lepšie ako vôkol nás,
čo sa na nič nehrá a má na nás čas.

Život je však iný, my kráčame v tme,
často sa tým dobrým, najviac sklameme.

Tam kde nie je svetlo, tieň víťazí rád,
tam kde chýba dobro, chýba kamarát.

Žiaľ to je najväčšou ranou istoty,
sebectvo a pýcha, azda ja ? či ty ? …

Nádherné nohy, Bože tie lýtka,
hlavou mi blysne myšlienka plytká.
Nádherná tvár, Bože tie pery,
to že je sama, nik jej neverí.

Nádherné reči, Bože tie dlane,
s úsmevom čakám, veď to mám v pláne.
Nádherné vlasy, Bože tie ruky,
s ňou drobné, bez nej však obrovské muky.

Nádherné oči, škoda tej duši
na kráse z vonku, špina z dnu ruší …