Niekedy sa zdá, že je život hrou,
ľahko prepláva oblak oblohou,
sen sa ako voda v púšti rozplynie,
nový cit sa rodí, iný zahynie.
Omylmi sa často posúvame vpred,
hľadáme len cestu, ten skutočný stred,
niekoho kto dodá zmysle životu,
priateľstvo či lásku ? Možno ochotu.
Dobro čo je lepšie ako vôkol nás,
čo sa na nič nehrá a má na nás čas.
Život je však iný, my kráčame v tme,
často sa tým dobrým, najviac sklameme.
Tam kde nie je svetlo, tieň víťazí rád,
tam kde chýba dobro, chýba kamarát.
Žiaľ to je najväčšou ranou istoty,
sebectvo a pýcha, azda ja ? či ty ? …
