Vždy keď sa nám stretne pohľad,
cítim čosi nádherné.
Keď je blízko či na dohľad,
mám myšlienky neverné.

Vždy keď sa jej dotknem ruky,
už mi viac nič netreba.
Žiť bez nej sú proste muky,
mať ju v srdci – potreba.

Vždy keď sa mi večer ozve,
milo ma to prekvapí.
Keď ma potom niekam pozve,
chlap vo mne sa pochlapí.

Vždy keď sa jej prihovorím,
cítim, že sa poznáme.
Nežne ku nej prehovorím,
už ju mám aj v zozname.

Vždy keď sa s ňou večer lúčim,
dúfam, že sa stretneme.
Dôvtipne sa pritom učím,
ako osud pretneme.

Chýba mi tvoj úsmev, radosť,
tvoja póza pri dverách.
Tvoja láska, večná mladosť,
hravý kútik na perách.

Chýba mi tvoj elán, dotyk,
tvoja tvár a krásne oči.
Primeraný, zrelý ostych,
malá jazva na obočí.

Chýba mi tvoj smiech, tvoj hlas,
tvoje večné starosti.
Tvoje sny, tvoj vzácny čas,
s čokolády sladkosti.

Chýbajú mi príbehy,
čo vždy podáš tak verne.
Tvoje ženské postrehy,
poznám plne dôverne.

Chýbaš mi a celkom celá,
keď ťa dlho nevidím.
Nechcem predsa vôbec veľa,
iným s tebou, závidím.

Chýba mi aj tvoja vôňa,
to ako sa skrášľuješ.
Rozkvitnutá stromov tôňa,
do snov sa mi maľuješ.

Dopadá slnko na zem cez koruny stromov
a hmla sa dvíha do neba.
Rosa mizne a ja sa vraciam domov,
je krásne a opäť myslím na teba.

Vietor sa štverá po stráňach kopcov
a hladí drsné kamene.
Príroda vábi nesmiernou mocou,
voda tečie a mlčky plní pramene.

Spomínam na chvíle, keď boli sme spolu,
a život nám hral do kariet.
Dnes ty si hore a ja som dolu,
žijeme inak, lásky niet . . .