Page 12 - Vraj ženy ľúbia básnikov II.
P. 12
Stokrát
Stokrát som bol s tebou spolu,
ale iba v myšlienkach.
Vždy si hrala hlavnú rolu,
pekný úvod, záver - krach . . .
Stokrát som si márne myslel,
že máš rada práve mňa.
Už som na to, ale prišiel,
bola to fakt iba hra.
Stokrát som chcel cítiť teba,
tvoje nežné dotyky.
Dych na krku, čo je treba,
nech prekonám ostychy . . .
Stokrát som chcel počuť tvoj hlas,
nežne vravieť šepotom:
“Ahoj zlato, poď už je čas,
to dopiješ aj potom . . . “
Stokrát som sa márne snažil,
spoznať lepšie tvoje sny.
Neľutujem, čo som zažil.
Ahoj, prepáč, zabudni . . .
12
