Dopadá slnko na zem cez koruny stromov
a hmla sa dvíha do neba.
Rosa pomaly mizne a vracia sa domov,
je krásne a ja zas myslím na teba.
Vietor sa štverá po stráňach kopcov
a hladí drsné kamene.
Príroda vábi nesmiernou mocou,
rieka tečie a spája pramene.
Spomínam na chvíle, keď boli sme spolu
a život nám hral do kariet.
Dnes ty si hore a ja som dolu,
žijeme inak, lásky niet . . .
Len s tebou je lepší svet,
viac radosti, zloby niet.
Len s tebou je krásne vstávať,
prebúdzať sa či zaspávať.
Len s tebou sa smejem večne,
milujem ťa nekonečne.
Len s tebou si verím viac,
na dôvody nehľadiac.
Len s tebou má život spád,
vstanem, a už žiadny pád.
Len s tebou je krajší deň,
vieš, že ja dám všetko preň.
Len s tebou viem ľúbiť navždy,
za slnka aj v prudkom daždi.
Len s tebou viac nemám strach,
že zažijem ďalší krach.
Len s tebou sa teším času,
dôverujem tvojmu hlasu.
Len s tebou som lepší muž,
tak mi uver prosím už!