Klamala si od začiatku,
vtedy som mal spozornieť.
Od pondelka až do piatku.
Tak si radšej skutky trieď.
Slová, tie máš strašne krásne,
ale činy opačné.
Všetko k tebe razom hasne,
vždy bude len dočasné.
Každé jedno tvoje ÁNO,
znamenalo NIČ, či NIE.
Už sa zobuď ! Dobré ráno !
Ty si jedno sklamanie …
Ten kto klame šťastný nie je,
ani nikdy nebude.
Už dlho to všetci vieme,
to nie je o osude.
A ten si tiež sama riadiš,
ako skončíš, dopadneš,
Ľudí vôkol seba stratíš,
a raz prachom zapadneš.
Myslel som si, že k tej tvári
dobrý človek patrí.
Snáď sa nám to iba marí,
kto nám rany jatrí.
Vieš ublížiť, k slzám dohnať,
to ti život vráti.
Tak skús v sebe dobro zohnať,
rýchlo,
než nadobro sa stratí …
