Ak si žena “hľadá” muža,
niečo nie je dobre.
Rozkvitnutá krehká ruža
o pohľad nežobre.
Nehľadaj si chlapa prvá
to je omyl večný.
Taká láska nepotrvá,
ortieľ je konečný.
To chlap, ten si ženu hľadá,
a musí ju milovať.
Ak to ona inak spriada,
neskôr môže banovať.
Málokedy sa tak stane,
že to vyjde opačne.
Ak má žena lásku v pláne,
rozpadne sa senzačne.
Na lásku si počkať treba,
dáva ju muž žene.
Onedlho kúsok neba
cítia obrátene.
Len môj názor 🙂
Kde sú hviezdy, ak nie na nebi,
kde je láska, čo život velebí.
Kde je rozum, čo šťastie zariadi,
kde je človek, čo rád ti poradí. . .
Kde je priateľ, čo nikdy nesklame,
kde je pocit, čo zas ti neklame.
Kde je život, čo ťa nenudí,
kde je viera a nádej v nás, v ľudí. . .
Kde sú tie časy, čo nás spájali,
kde sú tí ľudia, čo nám chýbali.
Kde je tá radosť a kus dôvery,
veď dnes už nik nikomu neverí . . .
Niekedy sa zdá, že je život hrou,
ľahko prepláva oblak oblohou,
sen sa ako voda v púšti rozplynie,
nový cit sa rodí, iný zahynie.
Omylmi sa často posúvame vpred,
hľadáme len cestu, ten skutočný stred,
niekoho kto dodá zmysle životu,
priateľstvo či lásku ? Možno ochotu.
Dobro čo je lepšie ako vôkol nás,
čo sa na nič nehrá a má na nás čas.
Život je však iný, my kráčame v tme,
často sa tým dobrým, najviac sklameme.
Tam kde nie je svetlo, tieň víťazí rád,
tam kde chýba dobro, chýba kamarát.
Žiaľ to je najväčšou ranou istoty,
sebectvo a pýcha, azda ja ? či ty ? …
Život je rieka nádeje,
farebné lístie, čo vietor priveje,
neskrotná túžba, ktorá zachráni.
Aj drobné čiarky vryté do dlani.
Nie je len o jednom človeku,
je o ľuďoch a nie o peknom obleku.
O kráse vnútri v každom z nás,
my, naše srdce, duša, hlas.
Život je pyramída krehkosti,
zdvorilí, múdry starec od kosti.
Neustála krutá óda na šťastie,
čo pretrvá a vnútri v nás porastie.
Život je kolobeh vítaní a lúčení,
a my sme ním neustále mučení.
No často mučení sme radi,
veď láska sklamanie nahradí.
Život je nádherný, čo k tomu dodať,
musíš sa celý len jemu oddať.
Žiť ho naplno a predsa krásne,
nech tvoja hviezda nikdy nezhasne.
Nádherné nohy, Bože tie lýtka,
hlavou mi blysne myšlienka plytká.
Nádherná tvár, Bože tie pery,
to že je sama, nik jej neverí.
Nádherné reči, Bože tie dlane,
s úsmevom čakám, veď to mám v pláne.
Nádherné vlasy, Bože tie ruky,
s ňou drobné, bez nej však obrovské muky.
Nádherné oči, škoda tej duši
na kráse z vonku, špina z dnu ruší …
Niekedy sa človek zmýli,
nesprávne sa rozhodne,
alebo sa v správnej chvíli,
hneď na niečom dohodne.
Občas iní rozhodujú,
čo nám zmení životy,
Slabo za nás zabojujú,
krátko a bez ochoty.
Tie všetky zlé rozhodnutia,
menia cesty životom.
Rútime sa bez pohnutia
na zem so zlým pilotom.
Padák je len ilúzia,
neochráni pred svetom,
ako žiadna polícia,
pred kobyliek náletom.
Osud je aj v našich rukách,
nie je vopred strateným.
Nie je chorým starcom v mukách.
Je tiež nami riadeným.
Ťažko zmeniť čo sa stalo,
nejde zvrátiť minulosť.
Rozhodnúť sa lepšie dalo,
možnosť nám dá prítomnosť.
