Klamala si od začiatku,
vtedy som mal spozornieť.
Od pondelka až do piatku.
Tak si radšej skutky trieď.

Slová, tie máš strašne krásne,
ale činy opačné.
Všetko k tebe razom hasne,
vždy bude len dočasné.

Každé jedno tvoje ÁNO,
znamenalo NIČ, či NIE.
Už sa zobuď ! Dobré ráno !
Ty si jedno sklamanie …

Ten kto klame šťastný nie je,
ani nikdy nebude.
Už dlho to všetci vieme,
to nie je o osude.

A ten si tiež sama riadiš,
ako skončíš, dopadneš,
Ľudí vôkol seba stratíš,
a raz prachom zapadneš.

Myslel som si, že k tej tvári
dobrý človek patrí.
Snáď sa nám to iba marí,
kto nám rany jatrí.

Vieš ublížiť, k slzám dohnať,
to ti život vráti.
Tak skús v sebe dobro zohnať,
rýchlo,
než nadobro sa stratí …

Spravila si všetko preto,
monštrom si sa stala.
Na sebectvo dal som veto,
to si aj ty mala.

Čo mám čakať od človeka,
ktorý blíži druhým.
Zamorená, prázdna rieka
a aj vôkol úhyn.

To aká si k iným bola,
veď vieš, sa ti vráti.
To je iba pravda holá,
a čas sa ti kráti.

Prosím zmeň sa, kým to ide,
neubližuj iným.
Realita sa ti zíde,
miesto slov skús činy.

Čo tak aspoň raz v živote,
Nechať svoje plány.
Uprednostniť šťastie druhých
môžme vždy len sami.

Ak sa človek, tu na svete
práve týmto riadi,
robí šťastných ľudí viete,
čo ho majú radi,

v jeho vlastnom šťastí sa mu to vždy vráti …

Kto bolí iných, monštrom sa stane,
aj keď to azda nemal na pláne.

Kto seje zlobu, zlobu aj zožne,
to platí pre jednu, aj zloby množné.

Kto trápi druhých, trápeným bude,
rozžere ho to v plastovom sude.

Kto neľudským je, ten šťastný nie je.
Len ľudskosť a dobro, ono nás hreje.

Kto sklamaný je, ten iných sklamal
a vracia sa mu aj to, že klamal.

Tak tvoje skutky nech hrajú prím
a nie len slová, čo tratia rým !

Tak tvoja zmena nech je tou silou
nebyť viac monštrom s krvavou pílou !

Tak zahoď plány, začni žiť s Bohom
prestaň sa skrývať za každým rohom !

Tak zasej dobro, zožneš ho tiež,
dosiahneš šťastie, dnes už to vieš,

Veď ty to vieš, tak prosím to rieš …

K tebe budem navždy tebou,
nech vieš aká k ľuďom si,
nech vieš, že to vzdiali nebo,
trhať srdcia za vlasy.

K tebe budem navždy tebou,
k ostatným však človekom.
Nech Boh nemyslí si o mne,
čo si myslí o niekom.

K tebe budem navždy tebou,
možno že sa poučíš,
Že pýchou a sebeckosťou,
tých čo stretneš umučíš.

K tebe budem navždy tebou,
len nech mňa to nezmení.
Raz chcem vidieť z vnútra nebo,
nechcem zhorieť v plameni.

K tebe budem navždy tebou
skús byť ľudská k ostatným.
Kto rád ťa má, ten je nebo
a on je tým podstatným …

K tebe budem navždy tebou,
ale to sa nestane.
Ty ma poznáš, rád som sebou.
Byť zlým nemám na pláne.

Niekedy sa zdá, že je život hrou,
ľahko prepláva oblak oblohou,

sen sa ako voda v púšti rozplynie,
nový cit sa rodí, iný zahynie.

Omylmi sa často posúvame vpred,
hľadáme len cestu, ten skutočný stred,

niekoho kto dodá zmysle životu,
priateľstvo či lásku ? Možno ochotu.

Dobro čo je lepšie ako vôkol nás,
čo sa na nič nehrá a má na nás čas.

Život je však iný, my kráčame v tme,
často sa tým dobrým, najviac sklameme.

Tam kde nie je svetlo, tieň víťazí rád,
tam kde chýba dobro, chýba kamarát.

Žiaľ to je najväčšou ranou istoty,
sebectvo a pýcha, azda ja ? či ty ? …

Nádherné nohy, Bože tie lýtka,
hlavou mi blysne myšlienka plytká.
Nádherná tvár, Bože tie pery,
to že je sama, nik jej neverí.

Nádherné reči, Bože tie dlane,
s úsmevom čakám, veď to mám v pláne.
Nádherné vlasy, Bože tie ruky,
s ňou drobné, bez nej však obrovské muky.

Nádherné oči, škoda tej duši
na kráse z vonku, špina z dnu ruší …