Kto bolí iných, monštrom sa stane,
aj keď to azda nemal na pláne.

Kto seje zlobu, zlobu aj zožne,
to platí pre jednu, aj zloby množné.

Kto trápi druhých, trápeným bude,
rozžere ho to v plastovom sude.

Kto neľudským je, ten šťastný nie je.
Len ľudskosť a dobro, ono nás hreje.

Kto sklamaný je, ten iných sklamal
a vracia sa mu aj to, že klamal.

Tak tvoje skutky nech hrajú prím
a nie len slová, čo tratia rým !

Tak tvoja zmena nech je tou silou
nebyť viac monštrom s krvavou pílou !

Tak zahoď plány, začni žiť s Bohom
prestaň sa skrývať za každým rohom !

Tak zasej dobro, zožneš ho tiež,
dosiahneš šťastie, dnes už to vieš,

Veď ty to vieš, tak prosím to rieš …

Kde sú hviezdy, ak nie na nebi,
kde je láska, čo život velebí.
Kde je rozum, čo šťastie zariadi,
kde je človek, čo rád ti poradí. . .

Kde je priateľ, čo nikdy nesklame,
kde je pocit, čo zas ti neklame.
Kde je život, čo ťa nenudí,
kde je viera a nádej v nás, v ľudí. . .

Kde sú tie časy, čo nás spájali,
kde sú tí ľudia, čo nám chýbali.
Kde je tá radosť a kus dôvery,
veď dnes už nik nikomu neverí . . .

Život je rieka nádeje,
farebné lístie, čo vietor priveje,
neskrotná túžba, ktorá zachráni.
Aj drobné čiarky vryté do dlani.

Nie je len o jednom človeku,
je o ľuďoch a nie o peknom obleku.
O kráse vnútri v každom z nás,
my, naše srdce, duša, hlas.

Život je pyramída krehkosti,
zdvorilí, múdry starec od kosti.
Neustála krutá óda na šťastie,
čo pretrvá a vnútri v nás porastie.

Život je kolobeh vítaní a lúčení,
a my sme ním neustále mučení.
No často mučení sme radi,
veď láska sklamanie nahradí.

Život je nádherný, čo k tomu dodať,
musíš sa celý len jemu oddať.
Žiť ho naplno a predsa krásne,
nech tvoja hviezda nikdy nezhasne.

Niekedy sa človek zmýli,
nesprávne sa rozhodne,
alebo sa v správnej chvíli,
hneď na niečom dohodne.

Občas iní rozhodujú,
čo nám zmení životy,
Slabo za nás zabojujú,
krátko a bez ochoty.

Tie všetky zlé rozhodnutia,
menia cesty životom.
Rútime sa bez pohnutia
na zem so zlým pilotom.

Padák je len ilúzia,
neochráni pred svetom,
ako žiadna polícia,
pred kobyliek náletom.

Osud je aj v našich rukách,
nie je vopred strateným.
Nie je chorým starcom v mukách.
Je tiež nami riadeným.

Ťažko zmeniť čo sa stalo,
nejde zvrátiť minulosť.
Rozhodnúť sa lepšie dalo,
možnosť nám dá prítomnosť.