Ak každá bolesť moja,
Tebe bolesť skráti.
Tak nevzdávam sa boja,
snáď mi to život vráti.

Ak každá pre mňa rana,
Tebe ranu ušetrí.
Tak nech máš krajšie rána,
a myseľ čistú v povetrí.

Ak každá slza moja,
Tebe k šťastiu pomôže.
Tak nevzdávam sa boja
a pomáhaj mi v tom Bože.

Ak každý smútok môj,
pridá Tebe radosti.
Tak tento krutý boj,
stojí za moje starosti.

Ak každá obeť moja,
Tebe život zlepší.
Tí čo o obete stoja,
skrz ne, raz budú lepší.

Vo vlasoch jej cítim vôňu
a v jej očiach vidím seba.
Zabojujem, zdá sa o ňu,
veď je kúskom môjho neba. . .

Plní moje nočné sny,
moje denné predstavy,
je mi slnkom v každom dni,
zaháňa mi obavy . . .

Myslím na ňu ráno, v noci
je súčasťou môjho dňa.
Niet na svete takej moci,
odtrhnúť ju odo mňa . . .

Čakám na jej pohľady,
nech mi zlepší nálady.
Neberiem viac ohľady,
na jej čudné nápady.

Jednoducho ju mám rád,
zbožňujem jej úsmevy.
Som jej viac než kamarát,
mám z nej v srdci záchvevy.

Chýba mi tvoj úsmev, radosť,
tvoja póza pri dverách.
Tvoja láska, večná mladosť,
hravý kútik na perách.

Chýba mi tvoj elán, dotyk,
tvoja tvár a krásne oči.
Primeraný, zrelý ostych,
malá jazva na obočí.

Chýba mi tvoj smiech, tvoj hlas,
tvoje večné starosti.
Tvoje sny, tvoj vzácny čas,
s čokolády sladkosti.

Chýbajú mi príbehy,
čo vždy podáš tak verne.
Tvoje ženské postrehy,
poznám plne dôverne.

Chýbaš mi a celkom celá,
keď ťa dlho nevidím.
Nechcem predsa vôbec veľa,
iným s tebou, závidím.

Chýba mi aj tvoja vôňa,
to ako sa skrášľuješ.
Rozkvitnutá kvetov tôňa,
do snov sa mi maľuješ.

Dopadá slnko na zem cez koruny stromov
a hmla sa dvíha do neba.
Rosa mizne a ja sa vraciam domov,
je krásne a opäť myslím na teba.

Vietor sa štverá po stráňach kopcov
a hladí drsné kamene.
Príroda vábi nesmiernou mocou,
voda tečie a mlčky plní pramene.

Spomínam na chvíle, keď boli sme spolu,
a život nám hral do kariet.
Dnes ty si hore a ja som dolu,
žijeme inak, lásky niet . . .