Ak každá bolesť moja,
Tebe bolesť skráti.
Tak nevzdávam sa boja,
snáď mi to život vráti.
Ak každá pre mňa rana,
Tebe ranu ušetrí.
Tak nech máš krajšie rána,
a myseľ čistú v povetrí.
Ak každá slza moja,
Tebe k šťastiu pomôže.
Tak nevzdávam sa boja
a pomáhaj mi v tom Bože.
Ak každý smútok môj,
pridá Tebe radosti.
Tak tento krutý boj,
stojí za moje starosti.
Ak každá obeť moja,
Tebe život zlepší.
Tí čo o obete stoja,
skrz ne, raz budú lepší.
Ak si žena “hľadá” muža,
niečo nie je dobre.
Rozkvitnutá krehká ruža
o pohľad nežobre.
Nehľadaj si chlapa prvá
to je omyl večný.
Taká láska nepotrvá,
ortieľ je konečný.
To chlap, ten si ženu hľadá,
a musí ju milovať.
Ak to ona inak spriada,
neskôr môže banovať.
Málokedy sa tak stane,
že to vyjde opačne.
Ak má žena lásku v pláne,
rozpadne sa senzačne.
Na lásku si počkať treba,
dáva ju muž žene.
Onedlho kúsok neba
cítia obrátene.
Len môj názor 🙂
Vo vlasoch jej cítim vôňu
a v jej očiach vidím seba.
Zabojujem, zdá sa o ňu,
veď je kúskom môjho neba. . .
Plní moje nočné sny,
moje denné predstavy,
je mi slnkom v každom dni,
zaháňa mi obavy . . .
Myslím na ňu ráno, v noci
je súčasťou môjho dňa.
Niet na svete takej moci,
odtrhnúť ju odo mňa . . .
Čakám na jej pohľady,
nech mi zlepší nálady.
Neberiem viac ohľady,
na jej čudné nápady.
Jednoducho ju mám rád,
zbožňujem jej úsmevy.
Som jej viac než kamarát,
mám z nej v srdci záchvevy.
Vždy keď sa nám stretne pohľad,
cítim čosi nádherné.
Keď je blízko či na dohľad,
mám myšlienky neverné.
Vždy keď sa jej dotknem ruky,
už mi viac nič netreba.
Žiť bez nej sú proste muky,
mať ju v srdci – potreba.
Vždy keď sa mi večer ozve,
milo ma to prekvapí.
Keď ma potom niekam pozve,
chlap vo mne sa pochlapí.
Vždy keď sa jej prihovorím,
cítim, že sa poznáme.
Nežne ku nej prehovorím,
už ju mám aj v zozname.
Vždy keď sa s ňou večer lúčim,
dúfam, že sa stretneme.
Dôvtipne sa pritom učím,
ako osud pretneme.
Chýba mi tvoj úsmev, radosť,
tvoja póza pri dverách.
Tvoja láska, večná mladosť,
hravý kútik na perách.
Chýba mi tvoj elán, dotyk,
tvoja tvár a krásne oči.
Primeraný, zrelý ostych,
malá jazva na obočí.
Chýba mi tvoj smiech, tvoj hlas,
tvoje večné starosti.
Tvoje sny, tvoj vzácny čas,
s čokolády sladkosti.
Chýbajú mi príbehy,
čo vždy podáš tak verne.
Tvoje ženské postrehy,
poznám plne dôverne.
Chýbaš mi a celkom celá,
keď ťa dlho nevidím.
Nechcem predsa vôbec veľa,
iným s tebou, závidím.
Chýba mi aj tvoja vôňa,
to ako sa skrášľuješ.
Rozkvitnutá kvetov tôňa,
do snov sa mi maľuješ.
Len s tebou je lepší svet,
viac radosti, zloby niet.
Len s tebou je krásne vstávať,
prebúdzať sa či zaspávať.
Len s tebou sa smejem večne,
milujem ťa nekonečne.
Len s tebou si verím viac,
na dôvody nehľadiac.
Len s tebou má život spád,
vstanem, a už žiadny pád.
Len s tebou je krajší deň,
vieš, že ja dám všetko preň.
Len s tebou viem ľúbiť navždy,
za slnka aj v silnom daždi.
Len s tebou viac nemám strach,
že zažijem ďalší krach.
Len s tebou sa teším času,
dôverujem tvojmu hlasu.
Len s tebou som lepší muž,
tak mi uver prosím už!
Dopadá slnko na zem cez koruny stromov
a hmla sa dvíha do neba.
Rosa mizne a ja sa vraciam domov,
je krásne a opäť myslím na teba.
Vietor sa štverá po stráňach kopcov
a hladí drsné kamene.
Príroda vábi nesmiernou mocou,
voda tečie a mlčky plní pramene.
Spomínam na chvíle, keď boli sme spolu,
a život nám hral do kariet.
Dnes ty si hore a ja som dolu,
žijeme inak, lásky niet . . .
