Vezmem ťa tam,
kde rieka tečie smerom hore,
kde do duše rozlieva sa more,
kde srdcia netvária sa blízko,
kde vysoko stále je len nízko.

Vezmem ťa tam,
kde oči hladia pohľadom,
kde topíš sa vášňou pod ľadom,
kde život bude krásny dar,
kde mi dvaja sme skvelý pár.

Vezmem ťa tam,
kde bolesť sa len tvári,
kde úsmev máš vždy v tvári,
kde raj je našim všedným dňom,
kde pre Teba som pevným pňom.

Vezmem ťa tam,
kde krajina je priezračná,
nebo čisté a vždy len bez mračna.
Kde život oplatí sa žiť,
kde netrhá sa žiadna niť.

Vezmem ťa do krajiny
túžob plnej priehrští,
kam nás to oboch vymrští.
Kde nádej vôbec netreba,
sme tam spolu a nikdy bez seba …

Ak každá bolesť moja,
Tebe bolesť skráti.
Tak nevzdávam sa boja,
snáď mi to život vráti.

Ak každá pre mňa rana,
Tebe ranu ušetrí.
Tak nech máš krajšie rána,
a myseľ čistú v povetrí.

Ak každá slza moja,
Tebe k šťastiu pomôže.
Tak nevzdávam sa boja
a pomáhaj mi v tom Bože.

Ak každý smútok môj,
pridá Tebe radosti.
Tak tento krutý boj,
stojí za moje starosti.

Ak každá obeť moja,
Tebe život zlepší.
Tí čo o obete stoja,
skrz ne, raz budú lepší.

Vo vlasoch jej cítim vôňu
a v jej očiach vidím seba.
Zabojujem, zdá sa o ňu,
veď je kúskom môjho neba. . .

Plní moje nočné sny,
moje denné predstavy,
je mi slnkom v každom dni,
zaháňa mi obavy . . .

Myslím na ňu ráno, v noci
je súčasťou môjho dňa.
Niet na svete takej moci,
odtrhnúť ju odo mňa . . .

Čakám na jej pohľady,
nech mi zlepší nálady.
Neberiem viac ohľady,
na jej čudné nápady.

Jednoducho ju mám rád,
zbožňujem jej úsmevy.
Som jej viac než kamarát,
mám z nej v srdci záchvevy.

Chýba mi tvoj úsmev, radosť,
tvoja póza pri dverách.
Tvoja láska, večná mladosť,
hravý kútik na perách.

Chýba mi tvoj elán, dotyk,
tvoja tvár a krásne oči.
Primeraný, zrelý ostych,
malá jazva na obočí.

Chýba mi tvoj smiech, tvoj hlas,
tvoje večné starosti.
Tvoje sny, tvoj vzácny čas,
s čokolády sladkosti.

Chýbajú mi príbehy,
čo vždy podáš tak verne.
Tvoje ženské postrehy,
poznám plne dôverne.

Chýbaš mi a celkom celá,
keď ťa dlho nevidím.
Nechcem predsa vôbec veľa,
iným s tebou, závidím.

Chýba mi aj tvoja vôňa,
to ako sa skrášľuješ.
Rozkvitnutá stromov tôňa,
do snov sa mi maľuješ.

Dopadá slnko na zem cez koruny stromov
a hmla sa dvíha do neba.
Rosa mizne a ja sa vraciam domov,
je krásne a opäť myslím na teba.

Vietor sa štverá po stráňach kopcov
a hladí drsné kamene.
Príroda vábi nesmiernou mocou,
voda tečie a mlčky plní pramene.

Spomínam na chvíle, keď boli sme spolu,
a život nám hral do kariet.
Dnes ty si hore a ja som dolu,
žijeme inak, lásky niet . . .