Stačilo by mi jedno Tvoje slovo priaznivé
a premenilo by mi srdce opäť na živé.
Stačilo by mi len chvíľu s Tebou stráviť
a z UMIERAŤ razom zmenilo by sa na ŽIŤ …
Píšem básne a nechávam v nich často aj kus seba …
Niečo pekné, priame, jasné, možno milé, azda krásne …
august 2014
Chýbaš mi …
Chýba mi tvoj úsmev, radosť,
tvoja póza pri dverách.
Tvoja láska, večná mladosť,
hravý kútik na perách.
Chýba mi tvoj elán, dotyk,
tvoja tvár a krásne oči.
Primeraný, zrelý ostych,
malá jazva na obočí.
Chýba mi tvoj smiech, tvoj hlas,
tvoje večné starosti.
Tvoje sny, tvoj vzácny čas,
s čokolády sladkosti.
Chýbajú mi príbehy,
čo vždy podáš tak verne.
Tvoje ženské postrehy,
poznám plne dôverne.
Chýbaš mi a celkom celá,
keď ťa dlho nevidím.
Nechcem predsa vôbec veľa,
iným s tebou, závidím.
Chýba mi aj tvoja vôňa,
to ako sa skrášľuješ.
Rozkvitnutá stromov tôňa,
do snov sa mi maľuješ.
Len s tebou
Len s tebou je lepší svet,
viac radosti, zloby niet.
Len s tebou je krásne vstávať,
prebúdzať sa či zaspávať.
Len s tebou sa smejem večne,
milujem ťa nekonečne.
Len s tebou si verím viac,
na dôvody nehľadiac.
Len s tebou má život spád,
vstanem, a už žiadny pád.
Len s tebou je krajší deň,
vieš, že ja dám všetko preň.
Len s tebou viem ľúbiť navždy,
za slnka aj v silnom daždi.
Len s tebou viac nemám strach,
že zažijem ďalší krach.
Len s tebou sa teším času,
dôverujem tvojmu hlasu.
Len s tebou som lepší muž,
tak mi uver prosím už!
Lásky niet
Dopadá slnko na zem cez koruny stromov
a hmla sa dvíha do neba.
Rosa mizne a ja sa vraciam domov,
je krásne a opäť myslím na teba.
Vietor sa štverá po stráňach kopcov
a hladí drsné kamene.
Príroda vábi nesmiernou mocou,
voda tečie a mlčky plní pramene.
Spomínam na chvíle, keď boli sme spolu,
a život nám hral do kariet.
Dnes ty si hore a ja som dolu,
žijeme inak, lásky niet . . .