Stačilo by mi jedno Tvoje slovo priaznivé
a premenilo by mi srdce opäť na živé.
Stačilo by mi len chvíľu s Tebou stráviť
a z UMIERAŤ razom zmenilo by sa na ŽIŤ …
Píšem básne a nechávam v nich často aj kus seba …
Niečo pekné, priame, jasné, možno milé, azda krásne …
august 2014
Rozhodnutia
Niekedy sa človek zmýli,
nesprávne sa rozhodne,
alebo sa v správnej chvíli,
hneď na niečom dohodne.
Občas iní rozhodujú,
čo nám zmení životy,
Slabo za nás zabojujú,
krátko a bez ochoty.
Tie všetky zlé rozhodnutia,
menia cesty životom.
Rútime sa bez pohnutia
na zem so zlým pilotom.
Padák je len ilúzia,
neochráni pred svetom,
ako žiadna polícia,
pred kobyliek náletom.
Osud je aj v našich rukách,
nie je vopred strateným.
Nie je chorým starcom v mukách.
Je tiež nami riadeným.
Ťažko zmeniť čo sa stalo,
nejde zvrátiť minulosť.
Rozhodnúť sa lepšie dalo,
možnosť nám dá prítomnosť.
Chýbaš mi …
Chýba mi tvoj úsmev, radosť,
tvoja póza pri dverách.
Tvoja láska, večná mladosť,
hravý kútik na perách.
Chýba mi tvoj elán, dotyk,
tvoja tvár a krásne oči.
Primeraný, zrelý ostych,
malá jazva na obočí.
Chýba mi tvoj smiech, tvoj hlas,
tvoje večné starosti.
Tvoje sny, tvoj vzácny čas,
s čokolády sladkosti.
Chýbajú mi príbehy,
čo vždy podáš tak verne.
Tvoje ženské postrehy,
poznám plne dôverne.
Chýbaš mi a celkom celá,
keď ťa dlho nevidím.
Nechcem predsa vôbec veľa,
iným s tebou, závidím.
Chýba mi aj tvoja vôňa,
to ako sa skrášľuješ.
Rozkvitnutá stromov tôňa,
do snov sa mi maľuješ.
Len s tebou
Len s tebou je lepší svet,
viac radosti, zloby niet.
Len s tebou je krásne vstávať,
prebúdzať sa či zaspávať.
Len s tebou sa smejem večne,
milujem ťa nekonečne.
Len s tebou si verím viac,
na dôvody nehľadiac.
Len s tebou má život spád,
vstanem, a už žiadny pád.
Len s tebou je krajší deň,
vieš, že ja dám všetko preň.
Len s tebou viem ľúbiť navždy,
za slnka aj v silnom daždi.
Len s tebou viac nemám strach,
že zažijem ďalší krach.
Len s tebou sa teším času,
dôverujem tvojmu hlasu.
Len s tebou som lepší muž,
tak mi uver prosím už!
Lásky niet
Dopadá slnko na zem cez koruny stromov
a hmla sa dvíha do neba.
Rosa mizne a ja sa vraciam domov,
je krásne a opäť myslím na teba.
Vietor sa štverá po stráňach kopcov
a hladí drsné kamene.
Príroda vábi nesmiernou mocou,
voda tečie a mlčky plní pramene.
Spomínam na chvíle, keď boli sme spolu,
a život nám hral do kariet.
Dnes ty si hore a ja som dolu,
žijeme inak, lásky niet . . .
