Stačilo by mi jedno Tvoje slovo priaznivé
a premenilo by mi srdce opäť na živé.
Stačilo by mi len chvíľu s Tebou stráviť
a z UMIERAŤ razom zmenilo by sa na ŽIŤ …
Píšem básne a nechávam v nich často aj kus seba …
Niečo pekné, priame, jasné, možno milé, azda krásne …
marec 2015
Kde ?
Kde sú hviezdy, ak nie na nebi,
kde je láska, čo život velebí.
Kde je rozum, čo šťastie zariadi,
kde je človek, čo rád ti poradí. . .
Kde je priateľ, čo nikdy nesklame,
kde je pocit, čo zas ti neklame.
Kde je život, čo ťa nenudí,
kde je viera a nádej v nás, v ľudí. . .
Kde sú tie časy, čo nás spájali,
kde sú tí ľudia, čo nám chýbali.
Kde je tá radosť a kus dôvery,
veď dnes už nik nikomu neverí . . .
Niekedy
Niekedy sa zdá, že je život hrou,
ľahko prepláva oblak oblohou,
sen sa ako voda v púšti rozplynie,
nový cit sa rodí, iný zahynie.
Omylmi sa často posúvame vpred,
hľadáme len cestu, ten skutočný stred,
niekoho kto dodá zmysle životu,
priateľstvo či lásku ? Možno ochotu.
Dobro čo je lepšie ako vôkol nás,
čo sa na nič nehrá a má na nás čas.
Život je však iný, my kráčame v tme,
často sa tým dobrým, najviac sklameme.
Tam kde nie je svetlo, tieň víťazí rád,
tam kde chýba dobro, chýba kamarát.
Žiaľ to je najväčšou ranou istoty,
sebectvo a pýcha, azda ja ? či ty ? …
október 2014
Život
Život je rieka nádeje,
farebné lístie, čo vietor priveje,
neskrotná túžba, ktorá zachráni.
Aj drobné čiarky vryté do dlani.
Nie je len o jednom človeku,
je o ľuďoch a nie o peknom obleku.
O kráse vnútri v každom z nás,
my, naše srdce, duša, hlas.
Život je pyramída krehkosti,
zdvorilí, múdry starec od kosti.
Neustále hraná óda na šťastie,
čo pretrvá a vnútri v nás porastie.
Život je kolobeh vítaní a lúčení,
a my sme ním stále mučení.
No často znášame to radi,
veď láska sklamanie nahradí.
Život je nádherný, čo k tomu dodať,
musíš sa celý len jemu oddať.
Žiť ho naplno a predsa krásne,
nech tvoja hviezda nikdy nezhasne.
september 2014
Duša
Nádherné nohy, Bože tie lýtka,
hlavou mi blysne myšlienka plytká.
Nádherná tvár, Bože tie pery,
to že je sama, nik jej neverí.
Nádherné reči, Bože tie dlane,
s úsmevom čakám, veď to mám v pláne.
Nádherné vlasy, Bože tie ruky,
s ňou drobné, bez nej však obrovské muky.
Nádherné oči, škoda tej duši
na kráse z vonku, špina z dnu ruší …
august 2014
Vo vlasoch
Vo vlasoch jej cítim vôňu
a v jej očiach vidím seba.
Zabojujem, zdá sa o ňu,
veď je kúskom môjho neba. . .
Plní moje nočné sny,
moje denné predstavy,
je mi slnkom v každom dni,
zaháňa mi obavy . . .
Myslím na ňu ráno, v noci
je súčasťou môjho dňa.
Niet na svete takej moci,
odtrhnúť ju odo mňa . . .
Čakám na jej pohľady,
nech mi zlepší nálady.
Neberiem viac ohľady,
na jej čudné nápady.
Jednoducho ju mám rád,
zbožňujem jej úsmevy.
Som jej viac než kamarát,
mám z nej v srdci záchvevy.
Vždy
Vždy keď sa nám stretne pohľad,
cítim čosi nádherné.
Keď je blízko či na dohľad,
mám myšlienky neverné.
Vždy keď sa jej dotknem ruky,
už mi viac nič netreba.
Žiť bez nej sú proste muky,
mať ju v srdci – potreba.
Vždy keď sa mi večer ozve,
milo ma to prekvapí.
Keď ma potom niekam pozve,
chlap vo mne sa pochlapí.
Vždy keď sa jej prihovorím,
cítim, že sa poznáme.
Nežne ku nej prehovorím,
už ju mám aj v zozname.
Vždy keď sa s ňou večer lúčim,
dúfam, že sa stretneme.
Dôvtipne sa pritom učím,
ako osud pretneme.
